Aktuálne, keď celý svet zápasí s pandémiou, sú ľudia rozdelení na tých, ktorí nariadenia vlády velebia a na tých, ktorí, naopak, pre ne nevedia nájsť pekné slovo.
Čo vravíte ako sociológ na spôsob komunikácie našich vládnych predstaviteľov?
Ja som rozpačitý a kritický k spôsobu komunikácie, ktorého sme svedkami. Niekedy je úplne v poriadku povedať: Nevieme. A práve preto, že nevieme, môže byť situácia nebezpečná. Paradoxne, toto môžu ľudia pochopiť oveľa lepšie, lebo vidia, že im vláda neklame. Slovenská spoločnosť bola zvyknutá v minulosti, že rôzne politické a ekonomické elity ňou manipulujú a začína mať ten istý pocit, že niekto nami manipuluje. U ľudí sa udomácňuje pocit – možno tomu my, občania, celkom nerozumieme, ale títo, čo to majú riadiť, tomu viditeľne nerozumejú tiež. A to v ľuďoch prebúdza hnev. Do budúcna je to nebezpečné, pretože hnev sa v konečnom dôsledku obráti nielen voči niekomu, kto je hore, ale hnev ľudia vnesú aj do vzťahov medzi sebou. Nepoviem nič nové, že agresivity medzi nami viditeľne pribúda a všetci to cítime.
Celkom neštandardne sa správa aj samotný premiér Matovič, ktorý s obľubou komunikuje napríklad na sociálnej sieti, navyše jazykom, na ktorý sme neboli pri politikoch zvyknutí. Je to tak v poriadku?
To, že Igor Matovič je premiérom Slovenska, považujem za výsledok zvláštnej zhody okolností a za niečo, s čím nikto nepočítal a predpokladám, že ani on sám nie. Pretože na pozíciu premiéra nebol pripravený ani sa nepripravoval a dodnes je to cítiť v mnohých ohľadoch. Z hľadiska vystupovania, obliekania, spôsobu komunikácie, znalosti jazykov, znalosti politického prostredia, zákonov, z hľadiska všeobecného vzdelania. Krátko – nikto sme nevedeli, že príde pandémia, ale vlastne toto nie je líder, akého by krajina potrebovala v situácii, kedy sa dostala doslova na hranu. Je pravdou, že premiér sa v niektorých témach veľmi rýchlo učí, je vidieť vývoj. Komunikačne je to ale politika emócií a náhlych zvratov, neočakávaných zmien, ktoré sa rovnako neočakávane menia len čo boli znovu zmenené. To, čoho sme svedkami, je festival nepredvídateľnosti, čo vnáša do spoločnosti veľký nepokoj. A spoločnosť je už nepokojná a vlastne chorá dosť. Niekedy to vyzerá tak, ako keď lekár nasadí nevhodné lieky a ešte má z toho zábavu.
